"<h3><strong>Na základe prvej Viedenskej arbitráže bola 2. novembra 1938 k Maďarskému kráľovstvu pripojená južná časť dnešného Slovenska a Podkarpatskej Rusi vrátane Košíc. Mesto opustilo viac ako 20 000 slovenských a českých úradníkov a bolo vyhostených približne 1 000 židovských obyvateľov, odvolávajúc sa na ich nevyriešenú štátnu príslušnosť. Zároveň sa do mesta presťahovali tisíce maďarských úradníkov.&nbsp;</strong></h3><h3><br></h3><h3><strong>Obyvatelia sa ocitli v konzervatívnom autoritárskom režime, kde už bol platný prvý protižidovský zákon a po ktorom nasledovali ďalšie protižidovské opatrenia. Po bombardovaní Košíc (26. júna 1941) tromi neoznačenými lietadlami, ktoré zničili poštu, viaceré budovy a spôsobili smrť niekoľko desiatok Košičanov, Maďarsko vstúpilo do svetovej vojny na strane mocností Osi. V tom istom roku (27. – 28. augusta 1941) sa odohrala tragédia pri obci Kamenec-Podolský na Nemcami okupovanom území Sovietskeho zväzu, potom ako bolo vyvraždených približne 22 000 z Maďarska vysťahovaných Židov, vrátane 200 – 300 Košičanov.&nbsp;</strong></h3><h3><br></h3><h3><strong>Protižidovská politika vlády vyvrcholila až po nemeckej okupácií Maďarska 19. marca 1944. Medzi 14. májom a 9. júlom deportovali z krajiny vyše 437 000 Židov vrátane židovskej komunity v Košiciach. Hnuteľný a nehnuteľný majetok deportovaných Židov prevzalo do správy mesto alebo štátne inštitúcie, ktoré ich pridelili nemeckej a maďarskej armáde, ako aj nežidovským uchádzačom.&nbsp;</strong></h3><h3><br></h3><h3><strong>15. októbra 1944 skončil režim regenta Miklósa Horthyho a štátnu moc násilne prevzala pronacistická maďarská Strana šípových krížov. Zaviedla teror a obnovila deportácie do nemeckých vyhladzovacích a pracovných táborov. Z mesta v priebehu novembra a decembra 1944 bolo deportovaných vyše 600 osôb, najmä politických oponentov, osôb židovského pôvodu zo zmiešaných manželstiev a Rómov. Zároveň odviezli na západný front niekoľko stoviek košických mladíkov vo veku 16 – 18 rokov. Okrem toho sa počas teroru vykonali desiatky verejných popráv priamo v Košiciach a v okolí, v dôsledku ktorých prišli o život ďalšie stovky ľudí. Toto obdobie skončilo 19. januára 1945 príchodom Červenej armády do Košíc.</strong></h3><p><br></p><p class=\"ql-align-justify\"><br></p><p class=\"ql-align-justify\"><br></p><p class=\"ql-align-justify\"><br></p><p class=\"ql-align-justify\"><br></p>"

2. novembra 1938

príchod maďarskej armády a regenta Miklósa Horthyho do Košíc


11. november 1938

vyhlásenie druhého "židovského" zákona

5. máj 1939

26. júna 1941

Maďarsko vstúpi do svetovej vojny na strane mocností Osi

27. jún 1941

vyhlásenie tretieho "židovského" zákona

8. august 1941

masaker v Kamenec-Podolský na území Sovietskeho zväzu, vyvraždenie približne 26 000 Židov, vrátane 200 – 300 Košičanov

27. – 28. august 1941

vyhlásenie štvrtého "židovského" zákona

6. september 1942

nemecká okupácia Maďarska vrátane Košíc

19. marca 1944

začiatok sústredenia židovského obyvateľstva vo viacerých častiach mesta


20. apríl 1944

sústredenie židovského obyvateľstva v dvoch táboroch tehelne

25. – 27. apríl 1944

prvý košický transport odchádza do Auschwitz-Birkenau

16. mája 1944

posledný košický transport odchádza do Auschwitz-Birkenau

3. jún 1944

nástup pronacistickej Strany šípových krížov k moci pod vedením Ferenca Szálasiho

15. - 16. október 1944

1945. január 5.

17. január 1945

príchod Červenej armády do Košíc – "oslobodenie"

19. január 1945

Košice v rokoch 1938 - 1945

Cieľ: Žiaci sú schopní za pomoci dobových (obrazových, písomných) prameňov charakterizovať prejavy a represie totalitného režimu voči civilnému obyvateľstvu v čase vojny na príklade mesta Košice.

Bádateľská otázka: Kto bol nepriateľom nyilašského režimu?

JEDINÁ, KTORÁ PREŽILA

Cieľ: Prostredníctvom vybraných historických prameňov (obrazových a písomných) žiaci identifikujú ľudí, ktorí sú ocenení titulom Spravodlivý medzi národmi. 

Bádateľská otázka: Kto je Spravodlivý medzi národmi? 

Dám im miesto a meno

Cieľ: Prostredníctvom práce s vybranými historickými prameňmi (obrazovými, písomnými) žiaci skrze skutočné príbehy dokážu charakterizovať porajmos a interpretovať jeho príčiny a dôsledky.

“HOVORILI, ŽE ICH VEZÚ NA PRÁCU…”

Cieľ: Žiaci sú schopní za pomoci dobových (obrazových, písomných a audiovizuálnych) prameňov charakterizovať zmeny, ktoré nastali po udalostiach Viedenskej arbitráže (na príklade mesta Košice). Dokážu vysvetliť ako uvedené zmeny ovplyvnili obyvateľov mesta z rôznych dobových perspektív (československej, maďarskej, židovskej).

Bádateľská otázka: Ako vnímali obyvatelia Košíc Viedenskú arbitráž?

Od Košíc ku kassa

Cieľ: Žiaci sú schopní konkretizovať formy pomoci obetiam vojnového konfliktu v Košiciach a charakterizovať možné perzekúcie a represie vedené voči týmto občanom a ich záchrancom.

Bádateľská otázka: Čo riskovali v čase vojny?

Nástrahy pomoci

Od Košíc ku Kassa

Cieľ: Žiaci sú schopní za pomoci dobových písomných a obrazových prameňov charakterizovať a konkretizovať zásah vojnových udalostí do života študentov počas druhej svetovej vojny v Košiciach. 

Stredoškoláci na fronte

Cieľ: Žiaci sú schopní za pomoci písomných a obrazových prameňov identifikovať zločiny a páchateľov nyilašského teroru v Košiciach. Určiť následky konania čelných predstaviteľov strany Šípových krížov v Košiciach.

Bádateľská otázka: Prečo boli súdení?

Ich zločiny však zostali…

Cieľ: Žiaci sú schopní za pomoci dobových (obrazových, písomných a audiovizuálnych) prameňov identifikovať, kde bola situovaná a akému účelu slúžila dnes už neexistujúca budova košickej tehelne v čase vojny. Na príklade skutočných príbehov dokážu žiaci opísať osudy židovskej komunity v Košiciach v čase vojny.

Bádateľská otázka: Čo sa dialo v košickej tehelni?